Základná škola Ožďany

Zriaďovateľ školy

Obec Ožďany je zriaďovateľom školy od 1.7.2002.

Zriaďovateľ / Vedenie / Organizácia školského roka / Organizácia výchovno-vzdelávacej činnosti / Školská jedáleň / Školský klub detí /Záujmová činnosť

História obce Ožďany

Obec Ožďany je dnes pomerne veľká a moderná dedina. Jej pôvod spadá do ďalšej minulosti, čo dokazujú aj archeologické vykopávky. Posledné tu boli vykonané v roku 1997. Obec je bohatá na históriu. V tomto smere má nezastupiteľné miesto aj história školstva.

O pôvode obce Ožďany nekoluje žiadna povesť, doba a príčina založenia je neznáma.

Za jestvovania Západorímskej ríše bola dedina známa pod menom Oppidum.

Terajšia poloha obce nie je pôvodná. Dedina stála po príkrym svahom hory Býk a jej bývalú pravdepodobnú rozlohu si možno i dnes jasne predstaviť. Celý svah je obrastený ovocnými stromami a možno badať ešte aj základy niektorých stavieb. Pod horou je sedem líp, kde údajne stál kostol. Veľká prietrž mračien zničila takmer celú dedinu a toto nešťastie upozornilo obyvateľov na nepriaznivú polohu obce (prudký svah – prívaly vôd). Za nové miesto obce bola vyhliadnutá obec Šarampó pod terajším kaštieľom. Šarampó zaniklo. Dnes jedna ulička obce (Šarampó) obnovuje spomienku na túto praobec.

Miestny kaštieľ dala postaviť v podobe pevnosti rodina Bakošová. Kaštieľ pamätá tatársky vpád, turecké vojny i kurucké boje. Od roku 1452 do roku 1460 mal kaštieľ vo svojej moci Jan Jiskra z Brandýsa.

Keď v roku 1664 Štefan Bočkay vytýčil prápor náboženskej slobody, poslal cisársky dvor proti nemu veľké vojsko pod vedením Juraja Baštu. Keďže povstalci v Ožďanoch sa na výzvu nevzdali, bol proti nim podniknutý útok a 18. novembra 1664 boli Ožďany dobyté. Všetci hajdúsi boli zabití a vodcu hajdúchov, Blažeja Némethyho, dal Bašta neľudským spôsobom popraviť.

27. septembra 1678 napadli Ožďany kurucké čaty Imricha Tökölyho. Tököly dobyl Ožďany a Fiľakovo v roku 1681.

V roku 1703 sa majiteľ kaštieľa Žigmund Géczy pripojil k Františkovi Rákóczymu, taktiež neskoršie Ján Korponay, manžel levočskej bielej panej Juliany Géczyovej.

Terajší evanjelický kostol sa začal stavať v roku 1803, ale dokončený a vysvätený bol až v roku 1923. Evanjelická cirkev bola založená v roku 1545, kedy zemský pán Bakoš , majiteľ oždianskeho kaštieľa, prijal evanjelické náboženstvo a s ním aj celá dedina. Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1747 za pomoci Márie Terézie. V krypte pred oltárom odpočívajú predkovia rodiny Lužinskej.

V Ožďanoch existovala dlhé roky stredná škola, ktorá je predchodcom terajšieho gymnázia v Rimavskej Sobote. Táto škola, nazývaná lýceum, bola založená zemským pánom Gabrielom Bakošom, ktorý školu premiestnil z Fiľakova do Oždian v roku 1643 a umiestnil ju vo svojom kaštieli. Neskoršie dal postaviť pod kaštieľom pre toto gymnázium novú budovu. Lýceum malo veľký význam nielen pre Malohont, ale aj Novohrad a Turiec. Prežilo turecké aj kurucké vojny a existovalo až do roku 1853, kedy sa spojilo s kalvínskym gymnáziom v Rimavskej Sobote.

História kaštieľa v obci Ožďany.

Na ceste z Lučenca do Rimavskej Soboty v Ožďanoch je kaštieľ, ktorý si v tomto prehľade zasluhuje zmienku z viacerých dôvodov. Pôvodne renesančný poschodový kaštieľ postavili na návrší v prvej polovici 17. storočia na mieste, kde stál starší hrad pravdepodobne zo začiatku 14. storočia, ktorý v roku 1604 vypálilo cisárske vojsko. Zvyšky gotického hradu boli včlenené do nového kaštieľa, ktorý má pôdorys nepravidelného štvoruholníka. Jeho krídla majú rozličnú dĺžku – čelné juhozápadné krídlo je mierne navonok zalomené, protiľahlé len čiastočne (doplnené múrom so zadnou bránkou na nádvorie). Vstup do kaštieľa nie je v osi, ale v ľavej časti predného krídla. Kaštieľ v polovici 18. storočia prestavali a prefasádovali aj štyri nárožné veže. Krídla dostali niektoré nové klenby, v rohu nádvoria pristavali schodište, takže kaštieľ mal okrem schodišťa v severozápadnom krídle ďalšie v južnom rohu a pri východnej veži. Najväčšiu zmenu priniesla prestavba fasády. Vstupnú časť zdôraznila vystupujúca bočná výplň piastrov s prestavanými stĺpmi. Na ich bohaté rímsové hlavice dosadá stlačený oblúk až vo výške rímsy strechy. V pravej časti priečelia neskôr prestavali na štyroch stĺpoch balkón, ktorý mal vyvážiť veľké architektonické zdôraznenie portálu.

V parku kaštieľa postavili klasicistický pavilón a v prvej polovici 19. storočia pri kaštieli empírovú stavbu v podobe gréckeho chrámu in antis. Menšie opravy na kaštieli už veľa nezmenili a do druhej svetovej vojny bol obývaný. Väčšiu ujmu utrpel v roku 1945, keď bol značne poškodený priamymi zásahmi. Pred zánikom zachránila objekt aspoň provizórna oprava v rokoch 1951 – 1953 (namiesto jednej nárožnej veže postavili štvorhrannú a obnovili strechu).